myslienky jej nepokojne prudili v tom najpokojnejsiom mieste na ake za poslednch par rokov narazila. Sama ani nevedela ako sa tam dostala a uz vobec nepoznala cestu spet.. no to ju netrapilo.
Este mokra mala travicka zo spiacimi kvetmi ju lakala vstupit, akokeby mala odpoved na vsetky jej otazky. Pomaly stupila na striebrom posiatu travu kt vycarovalo mesacne svetlo a voda. Bezmyslienkovito spravila druhy krok, napato sa poobzerala a potom nasledoval dalsi a zase dalsi az kym neprisla do stredu. Ticho ktore doteraz povazovala za tryznitela jej teraz prinieslo oslobodzujuci pocit a naplnilo ju pokojom. Chvilku sa zlahka otacala a potom naklonila zrak k oblohe. Bola nadherna! Ponad les sa tiahla obrovska cesticka z azda milionov hviezd, co kusok obdalec sledoval nakrojeny mesiac. Autorita a navonok nesmrtelnost tychto svetielok ju nabadala dotknut sa dusou pravdy o cloveku.. o tom ze jedine skutky sa dnes rataju. Zrazu nadobudla pocit ktory jej odpovedal na vsetky jej otazky. MOZE! Ona to moze zmenit.. Moze sa postavit za vsetkych co to potrebuju.. moze plnit sny, davat nadej a radost! Nie preto, ze by bola na to predurcena a uz vobec nie preto ze by mala na to prostriedky. Ale preto ze sa nevzda bez boja a jak aj zaciatky nebudu lahke a bude sa zdat vsetko jej usilie zbytocne, ona sa postavi a pojde dalej. Bude sa snazit dokedy sa jej nepodari dosiahnut svoje. Toto nie je sen je to skutocnost ktora zacina jej "novy" zivot. Bola stastna, a uz viac nepotrebovala carovnu atmosferu noci. Rozbehla sa domov a aj ked nevedela kde je ani ako sa tam dostala akesi vnutorne svetlo jej ukazovalo cestu a ona si bola ista ze ide spravne. A naozaj! Onedlho sa pred nu objavilo sidlisko a neskor aj jej dom.















waw kuju moc úžasné zlatíčko tak to jsem zvědavá jak tohle dopadne .-) snad dobře
jdu zase do práce, ale večer tu budu a mám přednastavené články muck večír pa