...co to je?... "pivko"... . .. "nejdes ku mne?"... hned za rohom"... "neblazni"..
Pomaly rozliepala tazke viecka a spomienky jej nebezpecne zamotavali mysel. Vlhka zima ktora sa zarezavala do jej tela, stazovala snahu vstat este viac ako neznesitelny pocit bolesti hlavy. "kde to som?" tuzila zistit aspon nahmatanim a biednym obrazom prizmurenych oci a krcovito zgrela ruky o stenu ktora najviac sposobovala ten neprijemny chlad. Cela sa triasla, tazko povedat ci od zimy alebo strachu. Tri steny ktore ju obklopovali boli sialene postriekane sprejmi a pred nou sa vynarala uzka pochmurna chodba. V dialke bolo rozoznat tien dveri a pred nim akesi pohrebisko pouzitych striekaciek. V tej chvili ju napadala len jedina myslienka. UJST!
Keby sa tak vladze pohnut vpred!.. tri sekundy a uz by po nej ostala len trochu zohriata zem. Zrazu zbadala mohutne obrysi priblizujucej sa postavy.
Este sotva zacaty pribeh konci ..
Je to len na tebe ci ho dokoncis prave TY!















Tak tohle je zajímavý... nechal bych to tak, dokud to je vážně dobrý... z vlastní zkušenosti vim, že pozdější dopisování (nebo ještě hůř dopisování někým jiným) všechno zkazí... je to vážně dobrý... jsem byl napnutej jak struna! Proč já nikdy nečtu nadpisy a očekával jsem, že to má konec?